Vážení priatelia,

nepoviem, samozrejme, vôbec nič nové, keď na úvod tohto príhovoru skonštatujem, že problém vzťahu medzi väčšinou a menšinou je starý ako ľudstvo samo. Prečo ale vlastne začínam týmto konštatovaním? Isteže to nie je náhodou. Dôvodov, ktoré ma k tomu vedú, je dokonca hneď niekoľko. Jeden z nich však nad ostatnými akosi mierne vyčnieva. V prvom rade chcem totiž mojím úvodným tvrdením upozorniť na prítomnosť novej sekcie, ktorou sme sa v tomto roku rozhodli rozšíriť programovú ponuku nášho podujatia. Sekcie zameranej na diela venované otázkam národnej a etnickej identity, ale tiež tolerancie a vzájomného rešpektovania kultúrnych a sociálnych odlišností. Možno teraz v duchu namietnete, že táto myšlienka nie je ani originálna, ani ničím výnimočná. Áno, s tým sa nedá nič iné, než súhlasiť. Lenže originalita a výnimočnosť vonkoncom neboli tým, čo sme naším rozhodnutím sledovali. Ako som povedal na začiatku, problém, ktorého sa tituly zoskupené v spomínanej programovej sekcii v rôznych ohľadoch dotýkajú, je tu už od nepamäti, a s najväčšou pravdepodobnosťou len tak skoro nepominie. Toto vedomie nás ale nesmie v žiadnom prípade podnecovať k nezáujmu a ľahostajnosti. Práve naopak. Musí byť chápané ako nemá výzva k nanajvýš zodpovednému, najmä však neustále aktívnemu prístupu. Lebo iba pravidelným a dostatočne vytrvalým úsilím možno dosiahnuť stav, ktorý raz budeme ochotní označiť za uspokojivý. Preto som hrdý, že ani Febiofest neostáva stranou a v rámci svojich možností sa na tomto pozitívnom a záslužnom úsilí zúčastňuje. O to viac, že tak robí prostredníctvom divácky atraktívnych filmov skvelých európskych tvorcov, diel, ktoré dokážu okrem cenného poučenia ponúknuť aj mimoriadny umelecký zážitok. Čo napokon rovnakou mierou platí aj pre zvyšok tradične bohatého a pestrého programu tohtoročnej prehliadky.

Peter Dubecký
riaditeľ prehliadky FEBIOFEST 2011 v SR

Vážení priatelia,

som veľmi rád, že taká významná filmová prehliadka, akou nepochybne FEBIOFEST je, do svojho programu zaradila samostatný blok s názvom Téma: minority. Je to veľmi dôležité, veď na Slovensku žijú príslušníci trinástich menšín, pričom vzťah väčšinového národa k menšinám nikdy nebol a nie je jednoduchý. Otázka menšín je obzvlášť citlivá pre národy strednej Európy. V tomto regióne sa niekoľkokrát menili hranice. Zmeny hraníc sa prejavili okrem iného aj v tom, že časť väčšinového národa sa jedného dňa ocitla v postavení národa menšinového a samotné hranice boli často zdrojom nestability. Tieto zmeny neraz kruto zasiahli do života ľudí, ktorí sa museli prispôsobovať novým podmienkam, čeliť novým výzvam a hlavne hľadať nové spôsoby uchovávania svojej národnej identity. Menšiny však nežijú len na hranici, niektoré sú transverzálne rozptýlené po celom území štátu, pričom vzdialenosť od materského národa je často veľmi veľká. Tieto menšiny sa nachádzajú v menšinovom postavení nielen vo vzťahu k majoritnému národu, ale aj vo vzťahu k početnejším menšinám; viac ako nad ostatnými nad nimi visí Damoklov meč asimilácie.

Bolo by však veľmi nesprávne, keby sme v menšinách videli len problém, napríklad jazykový. Naopak, keď si budeme všímať aj iné vrstvy kultúry, môžeme povedať, že kultúra menšín poskytuje kultúre väčšinového národa veľa podnetov. Medzi jednotlivými kultúrami sa môže rozvinúť obojstranne výhodný dialóg, obohacujúci obidve strany.

Film je jedným z dôležitých prostriedkov reflexie postavenia menšín a zvyšovania citlivosti voči nim. Vďaka filmu vieme, aké je to byť v koži príslušníka menšinového národa. Čím viac budeme o menšinách vedieť, čím viac sa budeme zaoberať ich životom a kultúrou, čím citlivejšie budeme k nim pristupovať, tým rýchlejšie sa títo iní budú meniť na našich iných, a táto postupná zmena sa prejaví tak, že budú miznúť problémové miesta medzi príslušníkmi rôznych národov.

Rudolf Chmel
podpredseda vlády Slovenskej republiky
pre ľudské práva a národnostné menšiny